| |
Do Strážskeho nás zaviali povojnové vetry. V roku 1948 sa
vytvárala meštianska škola, ktorú
organizačne zabezpečoval môj manžel s veľmi
dobrým učiteľským kolektívom. Popri
učiteľských a brigádnických prácach pri
oprave starého kaštieľa sme Čoskoro
nadviazali na dobré divadelné tradície
dospelých. Na škole vznikali rôzne krúžky
(dramatický, športový, výtvarný) a
nakoniec aj folklórny spevácko - tanečný
súbor "Pionier"
.Naše
dovtedajšie učiteľské štácie na Kysuciach a
Spiši, osvetová činnosť i časté stretávanie
sa s ľuďmi nám veľmi priblížili ich duchovné
bohatstvo, spevavosť, výtvarný vkus a
nadanie. Už v detstve, prostredníctvom mamky
a starého otca, som vnikala do
neprekonateľnej krásy ľudových piesní,
zvykov, tancov, hudby a krojov. Bola som
šťastná, že sme založili súbor, v ktorom som
mohla svoje túžby spĺňať. V Strážskom sa
nikto predtým nezaoberal výskumom a zberom
folklórneho materiálu, čo ma priam nútilo
pustiť sa do zberateľskej a výskumnej práce,
spoznávať zemplínsky etnografický región,
ale najmä moje pôsobisko a okolité lokality.
S touto myšlienkou sa veľmi rýchle stotožnil
môj manžel i kolegovia A. Petrišinová, A.
Jacková - Sándorová, J. Chmeliar a J. Sčobík.
S nadšením a ochotou sa zapojili aj rodičia
i starí rodičia detí, ktoré v súbore
spievali a tancovali. Naši žiaci nás
privádzali k známym spevákom, tanečníkom i
rozprávačom, takže sme sa postupne, no dosť
rýchlo, oboznámili s autentickými prejavmi,
ktoré sme uplatňovali v súbore. Spoločná
práca priniesla ovocie a v krátkom období
sme zaznamenali veľké úspechy nielen v
okresnom, krajskom, ale aj v celoslovenskom
a celoštátnom meradle. Prvý farebný film s
folklórnou tematikou "Na zelenej lúke",
v réžii Ladislava Rychmana, mal nečakaný
úspech nielen doma, ale i v mnohých
krajinách sveta. Bol prijatý s uznaním
a obdivom
.Bolo to šťastné obdobie, keď sa vedeli spojiť ľudia pre
prospešnú kultúrnu činnosť v danej dobe, ale
aj pre budúcnosť, a to prácou na uchovaní
tradičných ľudových prejavov našich predkov.
Do Strážskeho prichádzali významní
etnografi z celej republiky, aby už objavený
materiál výskumom doplnili a využívali vo
svojich súboroch. Záujem o Strážske
prejavili aj hudobní skladatelia T.
Andrašovan, B. Urbanec, M. Novák a ďalší.
Častým hosťom bol aj C. Zálesák, ktorý
zapísal veľa piesní a tancov z nášho súboru.
Tvorcovia piesní, tancov a slovesných prejavov boli neznámi,
anonymní. Vytvárali ich po stáročia a
priviedli na vysoký stupeň umeleckej
dokonalosti.
Ukladali do nich svoje životné skúsenosti,
svoj talent. Sú majetkom nás
všetkých
a aj preto je našou svätou povinnosťou
zozbierať, čo ešte medzi ľudom
žije,
obohacovať tým národnú kultúru a najmä,
zanechať aj písomné doklady pre
budúce pokolenia.
Bola som hrdá na svoj rodný kraj, na jeho
dobrých a pracovitých ľudí. Som hrdá aj na
mojich žiakov, ktorí dnes zastávajú významné
posty. Jedným z nich je aj tanečník a ctiteľ
ľudového umenia Jožko Lipovský, terajší
primátor mesta
Strážske. S jeho pomocou a pomocou Mestského
úradu sa mohla zrodiť táto
publikácia, ktorá aspoň čiastočne uchová
piesne, detské rečňovanky, detské
hry a najkrajší rodinný obyčaj - svadbu. Niektoré piesne sú aj
z lokalít P. Čemerné, Krivošťany, Brekov a
Staré.
Úprimne ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli
tento vzácny materiál zozbierať
a zapísať. Spomínam na všetkých dobrých
ľudí v meste Strážske a dúfam, že ich knižočka poteší.
Nech pieseň vo vašich srdciach navždy
ostane, lebo ona je v každej chvíli balzamom
pre naše duše.
Autorka |
|
