Ján Gbúr: Zbúrame mýtus o Hviezdoslavovi?

Aký vlastne Pavol Országh Hviezdoslav bol? Možno ho prirovnať k niektorej súčasnej osobnosti?

Hviezdoslav je svojský originál a tak k nemu treba pristupovať. Prirovnávanie a porovnávanie v literatúre je veľmi háklivá vec.

Ako by sa prejavoval, keby dnes žil?

Určite originálne.

Prezradíte naňho aj niečo pikantné?

Nebol typ tzv. celebritného či kaviarenského autora. Nepotreboval vzbudzovať pozornosť prejavmi narcizmu alebo výstrednosťami v správaní či obliekaní. Bol hlboko veriacim človekom, mal vysoký mravný kredit. Neviem o ničom, čo by súviselo s nejakou celebritnou pikantériou.

Tak aspoň pár zaujímavostí z jeho života...

V lete vstával o šiestej, v zime o pol ôsmej alebo ôsmej. Obliekol sa, pomodlil a zaspieval si niektorú z obľúbených náboženských pesničiek. Po raňajkách si zapálil cigaretu. Od desiatej do obeda sa venoval tvorbe. Po obede vypil pohárik ľahkého vína, trochu si oddýchol a potom pracoval. Kubínčania ho pravidelne stretávali samého a zamysleného na prechádzkach po tomto oravskom mestečku. V lete sa začal prechádzať podvečer o piatej a v zime už o tretej poobede. Večeral o siedmej a potom pracoval do polnoci. Za svoje najvydarenejšie dielo považoval Prvý záprah, veršovanú epickú báseň s tematikou ľudového života z roku 1898. Zaujímavá bola aj jeho ojedinelá politická angažovanosť. V roku 1918 nielenže privítal vznik Československej republiky, ale bol dokonca zvolený za poslanca prvého Revolučného národného zhromaždenia.

Čo vás priťahuje na Hviezdoslavovi?

Keď som sa prvýkrát stretol s jeho poéziou, nevedel som pochopiť, prečo autor svoje vety tak čudne povykrúcal. Možno práve to bolo kdesi na začiatku môjho záujmu o tohto básnika. Dnes ma zaujíma na jeho diele mnoho iných vecí. Povinné školské čítanie narobilo veľa zla v prístupe k umeleckej literatúre. V súvislosti s Hviezdoslavom by som ešte spomenul mýtus o tom, že je to najväčší slovenský básnik.

V skutočnosti ním nebol?

Najznámejším slovenským klasikom sa Hviezdoslav nestal z vlastnej vôle. Spôsobila to dlhodobá cielená kultúrno-politická reklama, v ktorej vystupoval ako „liečiteľ“ nášho značne zakomplexovaného národného sebavedomia. Mám však pochybnosti, či tento jeho mýtus z nášho kultúrneho vedomia vymizne.

Prečo písal tak zložito?

Nebolo to samoúčelné. Bol presvedčený, že literatúra má povinnosť rozvíjať národný jazyk. Súčasne považoval poéziu za vysoké umenie, v ktorom má „vysoký“ štýl dominovať. Preto nerozumiem pokusom prekladať jeho básne do súčasnej podoby slovenčiny, prípadne prepisovať jeho epiku do prózy. Hrozí totiž nebezpečenstvo, že základ jeho zvláštneho a neopakovateľného rukopisu zmizne.

Ako inak urobiť tohto básnika pre súčasníkov zrozumiteľným?

Problém jeho slovnej zásoby by mohli vyriešiť vydania jeho textov, v ktorých by ako pomôcka pre čitateľov bol priložený prekladový slovník.

Hviezdoslavove slová

tmaň – tma, zupieť – zakvíliť, hostivít – hostiteľ, ťaršená – ťarchavá, zvirgá – zuteká, truští – praská, šmáň – raždie, zvňatiť– zviazať, zázer – pohľad, pŕliť sa – červenať sa, ridať – hýbať sa, ciagoľ – cencúľ, hron – hrnutie, próza – všedný život.